VYJDI Z KRABICE !

Život človeka je veľmi pestrý. Deje sa v ňom všetko, čo si len dokážeme predstaviť. Možné ja čokoľvek. Zdá sa nám, že udalostí a ľudských príbehov je toľko a sú tak rozličné, že sa v nich nedá nájsť žiadny systém.

Ale ja som v nich pozorovaním určitý systém našla. V našom prežívaní sa opakujú neustále tie isté základné schémy. Napríklad šablóna rozvod, ťažká choroba, ťahanice o deti, „ukradnutie“ dieťaťa jedným z manželov, nezamestnanosť, chudoba, bezdomovectvo, výhra v lotérii, náhle zbohatnutie v podnikaní, krach firmy, nevera, fyzické a psychické týranie, náhle úmrtie blízkej osoby, havária, zamilovanie, sláva, veľký úspech, popularita……

Všetky tieto príbehové šablóny sa neustále opakujú v základných znakoch. Len tá omáčka okolo základu je ušitá pre každého presne na mieru. Takže existujú miliardy obmien situácií. Nič v histórii ľudstva sa neopakuje navlas rovnako. Ani jedna životná situácia. Aj keď sa nám niekedy môže zdať rovnaká, vo viacerých znakoch určite nie je. Pretože energia života neprebieha v kruhoch, ako sa zdá, ale v špirálach.

Takže, aj keď to vyzerá, že chodíte niekedy do kruhu, každý kruh je energeticky vyššie alebo nižšie. Mení sa energetická úroveň – vibrácie danej situácie. 

A my sa práve snažíme zvýšiť svoje vibrácie, aby sme podobné situácie prežívali na vyššej úrovni. Pretože spolu so zvyšovaním kmitočtu nášho vyžarovania priťahujeme radostnejšie udalosti s väčším množstvom lásky vmixovanej do šablóny. Potom i keď nám príde výzva, môžeme ju prekonať oveľa ľahšie. S väčším prehľadom. Na vyššej úrovni vyžarovania totiž neexistuje taký zápas, boj a brodenie sa v bahne negativity.

Voľakedy sa mi sníval sen o našom oslobodzovaní sa zo systémov a schém:

   Dobrovoľne som sa nechala zatvoriť do nejakého systému budov, ľudí a chodieb. Vysvetlili mi, že v ňom budem chodiť stále dokola a nebudem vedieť nájsť cestu von. Neverila som tomu: „Tak mi to ukážte!“ A naozaj. Chodila som stále dokola. Zastavila som sa: „To nemôžem akceptovať!“ A začala som jav skúmať. Vysvetľovala som akýmsi ľuďom: „To, čo vidíme, nie je skutočná realita. Realita sa ohýba a nám sa zdá, že nemáme inú cestu. Je to ilúzia! Musíme ísť opačne.“

   Vykročila som opačne, steny sa posúvali. Ocitla som sa kdesi vonku na otvorenom priestranstve. Všade som videla uzavreté systémy. Povedala som: „Musíme ich odkryť, pomôžte mi!“ Začali sme strhávať kryty zo systémov. Vnútri boli pripútaní ľudia, ktorí sa nevedeli sami oslobodiť. Veľmi nám ďakovali. Ďalší, ktorých sme odkryli, sa schovávali a nechceli sa oslobodiť.

      Uzavreté systémy – zaužívané systémy nášho sveta ako v Matrixe. Ľudia nevidia, že sú neslobodní alebo nevidia východisko. Treba zmeniť myslenie a pohľad, vibrácie, aby sme sa odpútali od systémov. Niektorí ľudia, ktorí majú zdanlivú moc sa ani nechcú odpútať.

 Existuje ešte jedna vec, ktorá má vplyv na obtiažnosť našich výziev:

 Duše si pred narodením dohadujú mieru záťaže skúšok z aplikovaných schém. To znamená, že ak sa chce duša viac naučiť a cíti sa na to, vyberie si zo šablón napr. stupeň obtiažnosti 3. Tá duša, ktorá si netrúfa zvládnuť vyšší level, si radšej vyberie 1. stupeň.

Aj z tohto dôvodu má niektorý človek vo výzve horšie podmienky. Čuduje sa tomu a sťažuje sa. Zbytočne. Sám si to vybral. Niektorí na to už prišli, iní ešte nie. Vo vyšších vibráciách už človek preberá plnú zodpovednosť za svoj život, myslenie, chovanie. Je si plne vedomý, že je tvorca svojej skutočnosti. Vie, že si priťahuje len to, čo je on sám. Prestane obviňovať druhých a hádzať vinu na okolie.

Ukážka z nedávneho sna o vychádzaní zo systému:

Putovala som zvláštnym systémom, kde prúdila potrubiami voda. Sprevádzalo ma pár detí. Pozorovala som, že na konci zariadenia sa voda vo veľkom splave stráca neznámo kam.

   Uvedomila som si, že sa musím vrátiť naspäť a vyjsť von. Obrátila som i deti a hľadala som cestu. Jeden chlapček sa oneskoril. Ale vedela som, že to stihne. V pozadí som totiž počula hukot veľkej vody, ako by sa mala pretrhnúť priehrada a prísť záplava. Musela som sa ponáhľať!

Systém potrubí s vodou – spôsob zaobchádzania s energiou a emóciami v nejakej oblasti života, v nejakej inštitúcii.

Miznúce množstvo vody – nebezpečný únik energie, ktorý môže viesť k chorobám.

Malé deti so mnou – duše, ktoré vediem a mám ich tak trochu na zodpovednosť.

 Hľadať cestu späť – hľadať východisko z danej situácie.

Hukot veľkej vody – ohlasuje náhly nápor, spôsobený veľkými zmenami v živote. Vtedy sa musíme prispôsobiť, inak sa utopíme.

To to je názorná ukážka, ako nás život doslova núti vyjsť zo svojej komfortnej zóny a dosahovať ďalej za naše hranice!

 Tak postupne poznávame, že dokážeme nastoliť zmenu podmienok. Nestačíme na to však sami, musíme spolupracovať s vesmírom – bohom. Potrebujeme pomoc, lebo výzvy vždy o niečo presahujú aktuálne sily človeka. Tak je nútený narásť a zosilnieť vďaka svojmu prepojeniu s vesmírom. Odtiaľ mu totiž prídu ďalšie, nečakané sily!

 Toto je vlastne účel našich životov. Zbierať skúsenosti a rásť do väčšej radosti a lásky. Týmto podporujeme vývoj vesmíru!