STROMY VOLAJÚ O POMOC!

Dnes som mala pohnutý sen: Videla som, ako orezávajú a vyrubujú stromy. Namiesto krásneho lesa ostávali pusté miesta. Pôsobili deprimujúcim dojmom. Zavolala som si bližšie muža, ktorý mal na starosť výrub. Pýtam sa ho: „Vám vôbec nevadí, kde a ako budú žiť Vaše deti, vnúčatá a pravnúčatá?“ „Nie.“, odpovedal robustný muž úplne pokojne!!!!!!!!! Začala som plakať, pretože vo sne som cítila zúfalé volanie našej Zeme o pomoc.

Takýto je momentálny stav vedomia prevažnej časti ľudí. Aké krátkozraké! Zasa si nevidíme ďalej, ako do vlastného hrnca! Zobuďme sa konečne! A čo keď sa znova inkarnujeme na túto Zem…. Kto myslíte, že budú tie naše pravnúčatá? My!!! A tu ho máš – budeme stáť v tom prostredí, ktoré sme si sami vytvorili. To, že sme boli v minulosti takí sprostí, nám vôbec nepomôže. Nevedomosť neospravedlňuje bezohľadnosť a totálne sebectvo. Aj keby niekto neveril na znovunarodenie sa na tejto Zemi – povedzte – môžu byť normálnemu človeku ľahostajní jeho potomci?

Nemusím ani ďaleko chodiť pre príklad likvidácie stromov. Mám to priamo pod oknami. Rastú tu dve brezy. Na jednej strane ju jeden sused tak obrezal, že sa už neopováži rásť nikam. Je z nej úbohý obrezaný žobrák. Na druhej strane okien je druhá breza, na ktorú susedia nadávajú, že im robí špinu na balkóne a majú na ňu alergiu. Podali na mesto žiadosť o vyrúbanie. Našťastie im nikto nevyhovel. Kríky, ktoré tam rástli už pred rokmi, poliali kyselinou, aby sa ich zbavili. Naozaj „krásny obraz“ ľudského myslenia!

Hovorí sa, že stromy sú pľúca Zeme. Tak si, prosím Vás, uvedomme, že keď dodýcha Zem, čo budeme dýchať my? Budeme si potom kupovať kyslík za utŕžené peniaze z vyhubených stromov?