Posledné dni sa mi stávajú čudné udalosti. Až som sa musela zamyslieť nad tým, čo mi chce vesmír povedať. Je to téma o stratených a nájdených veciach. Niežeby moje dcéra inokedy nič nestrácala. Naopak. Je to malý lajdák, nedáva si na svoje veci pozor, ale toľko? To sa jej ešte nikdy nepodarilo. Behom pár dní stratiť kľúče od skrinky v škole, kľúče od domu, mobilný telefón, džínsovú bundu a skateboard. Vrcholom bol ten telefón, ktorý nemám ešte ani splatený.
Najprv som sa patrične rozčúlila a vyčistila dcére žalúdok, ale potom som začala prosiť vesmír a boha o pomoc. Hľadali sme mobil na danom mieste, ale kde nič, tu nič. Čudné bolo, že stále zvonil. Na tretí deň som išla posledný krát hľadať, lebo ma stále niečo nutkalo. Prídem na miesto a prezváňam dcérine číslo. Stojím tam asi päť minút, už som chcela sklamaná odísť. keď tu: „Prezváňate tento telefón?“, objavil sa pán, ktorý mi podával náš mobil. Bol síce prasknutý, ale plne funkčný. Tak si viete predstaviť našu radosť z nálezu! Už sme vôbec nedúfali. To nebolo všetko. Našli sa postupne všetky stratené veci! Tak som začala rozmýšľať, čo to má znamenať, lebo nič sa nedeje náhodou.
Potom mi prišlo do mysle: „Čo bolo stratené, má byť nájdené.“ Človek stále niečo stráca. Spieva sa o tom i v piesňach: „Ľudia strácajú tváre, mená, lásky…“ alebo Jožo Ráž spieva:
„Život s nami hrá sa, stále niečo strácaš:
Veci, sny a dávne lásky
Útek nie je na tie straty liek,
nepomôže úspech ani vek.
Nech sa pozrieš, pozrieš kamkoľvek,
strácaš, strácať,
stále strácaš.“
Je to pravda. Straty však nie sú jednoduché. Niektoré nás dostanú až na kolená. Napríklad strata lásky, zdravia, domova, drahých ľudí. Avšak našťastie – to mi chcel aj vesmír naznačiť – veci sa znova nachádzajú. Niekedy v trochu inej podobe, ako by sme čakali a iným spôsobom, ako by sme predpokladali. Ale boh vie dobre, čo robí. Berie nám veci, ktoré nám už doslúžili a stratili pre nás zmysel. Už neslúžia k nášmu rozvoju. Ľudia samozrejme odchádzajú, keď nastal ich čas. S tým nič nenarobíme, musíme sa s tým zmieriť, čo je niekedy veľmi ťažké.
Niekedy je testovaná naša viera a očakáva sa od nás, že sa obrátime k bohu a poprosíme o pomoc, aby nám pomohol znova nájsť, čo sme stratili. Našou úlohou je otvoriť svoje srdce a nestrácať vieru. Nová vytúžená vec alebo človek sa objaví tým rýchlejšie, čím viac sme otvorení novému a čím väčšiu dôveru v chod vesmíru máme. Potom sme väčšinou prekvapení, keď to najmenej čakáme. Veci a ľudia sa k nám môžu dostať niekedy až zázračnými spôsobmi, ak neprestávame veriť. Tak, ak ste niečo stratili, nevzdávajte sa! Ak nemôžete dostať to isté z rôznych dôvodov, takzvaná náhrada bude možno lepšia, ako stratený originál!
Naše životy sú teda ukážkou strát a nálezov. Z toho vidíme, že všetko tu na Zemi máme požičané, nič nám naozaj nepatrí. Nakoniec stratíme i naše telo. Ale náš skutočný život tým nekončí. Chvíľu pobudneme v iných svetoch ako duša. Potom znova „nájdeme“ nové telo a narodíme sa. Nové telo je iné, ako predchádzajúce, vyberieme si aj inú povahu, vlastnosti a možno talenty. Také, čo nám v novom živote viac vyhovujú. Kolobeh sa nekončí. Život je zmena a táto zmena prináša zákonité straty a nálezy.