BOŽÍ PLÁN

Ako mladé dievča som vôbec nevenovala pozornosť otázkam  existencie Boha. Domnievala som sa, že v Boha neverím a žiadny neexistuje. Ako ostatne množstvo ľudí v súčasnosti.

Keď som bola úplne malé dievčatko, cítila som, že niečo medzi nebom a zemou existuje. Veľa vecí som dokázala vycítiť a videla som za kulisy udalostí a javov. Ale Boh bol v mojich očiach sprofanovaný. Príbuzní ma totiž vodievali do katolíckych kostolov a tam mi nesedelo veľa vecí súvisiacich s Bohom a s vierou v neho. Môjmu detskému srdiečku sa nepáčili ani mnohí tzv. veriaci. Cítila som, že takéto vykreslenie všemohúceho nie je autentické a pravdivé a ľudia, ktorí sa riadia božími prikázaniami neexistujú, len sa tak tvária. Tak som „vyliala vaničku aj s dieťaťom“ a o Boha som sa prestala zaujímať.

Ale on sa nikdy neprestal zaujímať o mňa. Našťastie. 

Keď som sa mala relatívne dobre, zdalo sa, že ho nepotrebujem. Avšak pri najbližšom veľkom šoku a nešťastí – úraze hlavy mojej dcérky, som si na neho rýchlo spomenula! Celou šialenou cestou autom do nemocnice som upierala zrak na nebo a úpenlivo prosila Boha o záchranu môjho dieťaťa. Pamätám si tie chvíle ako dnes. Prosila som tak, ako ešte nikdy v živote. A on ma vypočul! Keď sme prišli do nemocnice, dcéra bola po operácii. Zachránili ju o päť minút dvanásť, ako sa vyjadril lekár.

Odvtedy som sa vydala na dlhú životnú púť – svoju duchovnú cestu, aby som dokázala zažívať božskú energiu vo svojom srdci, vo svojom tele a vlastne celou svojou bytosťou. Nie som žiadny fanatik, ani sektár. Moje preciťovanie božských energií je hlboko intímne, osobné, osviežujúce, životodarné, liečivé, omladzujúce a transformujúce. Toto zžívanie sa s energiami vesmíru je čím ďalej, tým intenzívnejšie a žiadne hranice sa mu nekladú. Kto zažíva to, čo ja, vie, o čom hovorím. Kto sa ešte neprebudil, nevie si to dosť dobre predstaviť. Každopádne výsledkom je čím ďalej väčšia láska v srdci, ktorá kolísavou silou prúdi i navonok ku všetkému bez rozdielu. Ako Slnko. Tiež sa nepozerá, kto je hoden slnečných lúčov a kto nie.

Aká je teda moja momentálna predstava o Bohu? Je to ultrageniálne vedomie, ktoré je súčasťou všetkého a všetko stvorilo. My ľudia so svojím vedomím si nemôžeme dosť dobre predstaviť toto vedomie, ani pochopiť, kde sa nabralo. Dokážeme ho však preciťovať a nájsť vo všetkom, čo vidíme, zažívame, vo všetkých živých tvoroch, v prírode a dokonca i v tzv. neživých predmetoch. Nedokážeme poňať ani jeho genialitu. Predstavte si, aké musí byť dokonalé a obsiahle, keď riadi do posledného atómu a bunky celé vesmíry, slnká, planéty, životy bytostí, všetko!

Začínam si všímať čoraz viac synchronicít v mojom živote i v životoch iných ľudí. Koľko vecí, ľudí a javov sa musí pomeniť a poprepájať, kým príde k nejakej udalosti v našom živote! Je to priam neuveriteľné, ako sa poprepájajú udalosti, ľudia a okolnosti, aby sa napríklad mohli stretnúť dvaja milenci, ktorí sa majú stretnúť, lebo si to tak ich duše dohodli pred vtelením na túto Zem! Koľko to vyžaduje príprav v „zákulisí“!

To nie je všetko. Výsledok musí dokonale zapadať do životov ostatných ľudí a do chodu celého vesmíru! Je to ako ten najdokonalejší a najzložitejší hodinový stroj. Každé koliesko musí presne zapadnúť do celkového systému. Preto existuje i tzv. karma. Každý, kto poruší vesmírne zákony, musí si to v určitom naplánovanom čase i napraviť. Inak by sa narušil celkový chod systému a to neexistuje. Koľko energie si si z kolobehu „prepožičal“, toľko jej musíš i vrátiť a to v rozličných formách, ktoré zasa určí Boh.

Existujú obdobia, keď máte pocit, že sa v „zákulisí“ niečo pripravuje, aj keď navonok sa ešte nič nedeje a na hladine života sa vám nehýbe ani vlnka. Ja mám teraz také obdobie. Viem, že prebiehajú nejaké veľké prípravy a trpezlivo čakám, čo nové vstúpi tentokrát do môjho života. V mojich snoch, ako už viackrát zasa vidím tmavú oblohu a na nej prebleskuje množstvo farebných svetelných útvarov, ktoré „makajú“ na nejakom projekte. Práce sú v plnom prúde. Takto totiž vyzerá práca anjelov a iných svetelných bytostí pre nás – ľudí. Stále pre nás niečo chystajú, vybavujú a pripravujú. Sú radi, keď sa s nimi snažíme komunikovať a tak môžeme lepšie spolupracovať na všetkých projektoch.

Preto, keď sa ma niekto opýta: „Ty veríš v Boha?“, odpoviem: „Ja nemusím veriť, ja v ňom žijem a on žije vo mne.“