Bol krásny letný deň. Psíčkovia ležali pred domom a všetci lenivo oddychovali. Je to ich obľúbená činnosť. Hlavne po jedle.

Vtom sa ozvali z neďalekého sadu čudné zvuky nejakej zveri. “Diviaky!“, preblesklo Ronymu hlavou. Všetci vyskočili. Ambra s Ronym už bežali ostošesť hore strmým svahom a zmizli z dohľadu. Punťo, keďže bol veľmi pažravý, si hovorí: “Najprv sa musím poriadne posilniť, než vyrazím. Diviaky sú veľmi silné a nebezpečné, musím nabrať energiu.“ A začal žrať. Žral a žral, nevedel, kedy prestať. Konečne skončil a vykročil na svah. No, čo sa to deje? Ide sa mu veľmi ťažko. Ledva prepletá chudými nohami.

Prekáža mu tučné brucho. Celý vyzerá ako tučný napuchnutý párok. Vtom: “Bác!“, zaplietli sa mu nohy. Od polovice svahu sa gúľa táto tučná rolka až dolu. “No nič, chvíľu počkám, až mi vytrávi.“ Ľahol si a zdriemol.