AKO NA TO? NA ČO? NA ŠŤASTIE

Narodíme sa šťastní. Je to naše prirodzené nastavenie. Dôverujeme, že je o nás postarané. Naše emócie a požiadavky dávame jasne a patrične najavo. Právo na šťastie a rešpektovanie berieme ako samozrejmosť a nemáme žiadne zábrany sa prejaviť.

Tak by to malo aj zostať. Ale neostane. Prečo? Lebo sa narodíme do tohto sveta. Tunajšia realita je duálna, plná protikladov. Preto sme konfrontovaní s odvrátenou stranou šťastia. To znamená, že naši rodičia nás vychovávajú rôznym spôsobom, ktorý nebýva vždy najlepší a najvhodnejší. Pretože sami väčšinou zabudli byť šťastní, učia týmto spôsobom aj nás. V extrémnych prípadoch sa deťom upierajú ich základné práva, sú týrané a o uspokojovaní osobných potrieb ani nehovorím.

Samozrejme, všetky takéto podmienky i rodičov si vybrala naša duša pred narodením, pretože chcela zažiť špecifické situácie. Výsledkom teda väčšinou je, že jedinec stratí svoje prirodzené šťastie z bytia.

Keď si uvedomí, že niečo nie je v poriadku, že normálny stav nie je byť nešťastný, začne hľadať nápravu. Hľadá však nesprávne vonku a okolo seba. Vonkajšie okolnosti a druhých ľudí robí zodpovedných za svoj stav. Chyba! Nikto a nič nie je povinné vás urobiť šťastnými!. Musíte sa k tomu dopracovať sami!

Keď sa sklamaný človek rozhodne byť šťastný napriek všetkým okolnostiam, začne sa obracať do svojho vnútra, na svoj božský zdroj. Vtedy je konečne na správnej ceste a adrese. Poukazuje na to jeden môj sen:

                                                               Stará studňa

   Prechádzali sme sa s Kristínkou po starej záhrade. Narazili sme na zvláštnu historickú studňu. Pripomínala fontánu. Mala viacero ozdobných vetiev v podobe stromu. Otvorila som kohútik na jednej vetve. Tiekla odtiaľ voda. Pila som ju plná očakávaní a vôbec mi nevadilo, že je mútna a zanesená. Niekto povedal: „Veľmi dlho z nej nikto nepil.“ Vedela som, že za chvíľu potečie čistá.

   Studňa – náš najvnútornejší zdroj sily, lásky a múdrosti. Ak sa nám podarí nájsť tento prameň, dokážeme sa mať radi, mať radi i ostatných, je to vlastne prameň božskej lásky v každom z nás.

Sen poukazuje na moju vnútornú premenu. Konečne som našla plnohodnotný vzťah k sebe samej. To môže byť odrazovým mostíkom k lepším vzťahom s okolím, celkovo k lepšiemu životu.

Aj sen hovorí o tom, že najprv tečie zo zdroja kalná voda. Čo to znamená? Keď sa jedinec obráti do svojho vnútra, do srdca, nájde tam najprv všetku starú bolesť, smútok, hnev, sklamania, frustrácie, ktoré si tam postupne poukladal. Keď sa chce pohnúť ďalej, musí sa týmto svojim aspektom postaviť zoči-voči. Ak ich pochopí a spracuje a nezľakne sa, čaká ho odmena. Potečie čistá voda lásky, radosti a inšpirácie. Tento zdroj je nevyčerpateľný.

Začneme robiť čím ďalej tým viac, čo nás baví a teší. Najväčšiu radosť má človek zo svojej slobodnej tvorby a zdieľania života s milovanými ľuďmi, ktorí mu rozumejú a rešpektujú ho, takého, aký je.

                                                               Šťastie z tvorby

   Spolu s bývalou spolužiačkou sme skúmali možnosti otvárania rôznych nových priestorov. Boli to energetické priestory a energetické dvere. Týkali sa tvorby umeleckých predmetov a ich predaja. Hľadali sme cesty. Prechádzali sme cez cestný prechod. Cestou som videla množstvo farebných hrnčekov a šálok. Videla som okolo seba krásne farebné obrazce a energie. Cítila som veľké, ba priam pohlcujúce šťastie a nadšenie! Hovorím spolužiačke: „Som šťastná, keď môžem stále niečo pekné tvoriť. Zo slobodnej tvorby plynie veľké šťastie!“

   Sen ma navigoval k tomu, čomu sa mám najviac venovať, aby som bola šťastná. Je to tvorba všetkého krásneho a užitočného, čo dokážem a na čo mám nadanie. Skúmala som nové smery mojej tvorby, spôsoby, ako sa realizovať.

Raz ráno som išla do práce. Pýtala som sa v duchu vesmíru: „Načo som tu, k čomu sa mám dopracovať? Aký to všetko má vlastne zmysel?“

Prvé, čo som zazrela, keď som prišla k počítaču so zoznamom pacientov na dnešné vyšetrenie ku mne bolo meno: „Šťastná Elena“!

K tomu už niet čo dodať. Nemyslíte?