JE TO O DUŠI

Posledné dni mám zvýšené množstvo otázok na adresu boha a vesmírnej inteligencie. Znejú asi takto: „Keďže sme tvorcovia svojej reality, do akej miery si vieme vytvoriť realitu podľa svojich predstáv a požiadaviek? Čím sme limitovaní? Kde vznikajú naše túžby?  Môžeme si ich splniť? Prečo nám vesmír posiela dary iba sčasti podľa našich prianí? Prečo dary obsahujú vždy nejaké ale a aký je skrytý zmysel týchto háčikov? Čo môžeme robiť, aby sme boli s našimi výtvormi spokojní? Ako vedieť prijať tieto dary a neprepásť ich posolstvo?“

Zavalila som boha otázkami a čakala na odpovede. Zatiaľ som dostala takéto: „Vesmír ponúka nekonečné možnosti, všetko je možné! Hranice si stanovuješ iba ty! Ty si určuješ, čo k tebe môže prísť a čo nie. Presnejšie tvoja duša. Je to o duši!“

A posledný pokyn, ktorý som dostala, keď mi prišiel vesmírny dar, s ktorým si neviem rady, bol: „Maj oči otvorené!“

Čo z toho všetkého vyplýva? Duša riadi náš život. Samozrejme spolupracuje s vesmírom, koná v súlade s božím plánom. Duša v nás prebúdza plameň túžby po určitých zážitkoch, pretože ich potrebuje prežiť, aby sa rozvíjala. Tak nás ženie niekedy až horúčkovito a neodolateľne za týmito našimi ideálmi. V spolupráci s naším telom vymodeluje a vyrobí nejaké priania. Prianie je vlastne túžba zabalená v hmotnom šate myšlienok, emócií, vyžarovaní celej naše osoby, nášho srdca. Teda pod záštitou boha a duše vyšleme súbor energií, ktoré hľadajú, priťahujú a vytvárajú náš cieľový objekt. Teda si môžeme vytvoriť a pritiahnuť len to, čo sme my sami. Sme naozaj limitovaní iba sami sebou. Preto, keď k nám náš dar príde, buďme ochotní uznať, že k nám patrí. Neposielajme ho „do preč“, keď sa nám nepáči obal. Ten dar je tu pre nás nie náhodne. Naša duša vie, čo robí. Len my hneď nevidíme veci ukryté. Niekedy nevidíme ani skrytý poklad. Tak radšej majme oči otvorené a skúmajme!

Ak chceme vytvoriť niečo nové, musíme sa zmeniť. Zmeniť svoje myšlienky, reakcie, emócie, zvyky, vzorce chovania-naše vyžarovanie. Veľa ľudí sa ma poslednú dobu pýta, čo znamená, keď sa vo sne balia a nemôžu sa pobaliť. Batožina symbolizuje práve tieto veci: zvyky, myšlienky, chovanie a pod. Je to niečo, čo so sebou neustále vláčime a zaťažuje nás to, pokiaľ to nespracujeme.

Práve, keď prechádzame do ďalšieho životného levelu, sníva sa nám, že sa nedokážeme pobaliť. Logické je, že do nových podmienok si nemôžeme pobrať všetku starú záťaž. Čo by sme tam s ňou robili? Tam budeme riešiť nové veci na vyššej úrovni. Staré musíme rýchlo spracovať a pustiť preč.

Ja to mávam jednoduché. Vesmír mi tú záťaž vo sne jednoducho odoberie. Batožinu buď stratím alebo mi ju ukradnú! Aká veľká služba pre moju dušu a aké utrpenie a šok pre moju osobnosť! Osobnosť sa totiž kŕčovite drží toho starého a plače za tým.

Ale keďže duša nás dokopáva do vývoja, pohybu, neplačme nad rozliatym mliekom! Všetko, čo vám už neslúži – vašej duši – vám bude nemilosrdne v určitom bode vášho života odobraté! Nemajte hlavu v smútku. Dostanete nové dary, ktoré vám poslúžia v danej situácii oveľa lepšie. Väčšinou to zistíte až neskôr. Pri spätnom pohľade to uvidíte často veľmi zreteľne: „Aha, takže o hento som musel prísť, aby prišlo toto! Už chápem, čo tým chcel básnik povedať….

Teraz práve som začula: „Stačí malá zmena a môže sa začať nový príbeh!“