KURZ

Rozpoviem vám, milí čitatelia, ako vznikol tento blog. Keďže som priateľom snov, toto bude názorná ukážka, akú funkciu môžu zastávať v našich životoch.

Už dlhšiu dobu som si v pohode maľovala svoje obrazy a zapisovala snové príbehy. Zrazu ma pochytilo neodolateľné nutkanie predstaviť svoje výtvory a zápisky verejnosti, teda vám, ktorí čítate tieto riadky. Mala som dojem, že by mohli byť užitočné pre viacerých z vás, ktorí skúmate a hľadáte. I pre tých, ktorí sa chcú pobaviť a majú radi tajomstvá.

Tak som si stanovila zámer vytvoriť blog a webové stránky s mojimi skúsenosťami a produktmi. Lenže tu som sa zasekla: „Ako na to, keď nemám extra podnikateľského ducha a nie som až tak technicky zdatná?“ Odpoveď neprichádzala.

Avšak v tých dňoch sa mi sníval sen:

   Rozhodla som sa, že potrebujem pomoc od nedávno zomretého učiteľa.(skutočnosť) Číhala som naňho pred nemocnicou. Vedela som, že ho tadiaľ povezú niekde ďalej, kam na druhom svete patrí.
Vtom som ho zazrela. Mávam naňho, kričím. Nevidel ma. Tak som rýchlo vystúpila z auta a bežala za ním. Našťastie ho zdržali nejakí študenti. Stáli na ceste. Všetci od neho niečo chceli.
   Nástojčivo som ich prerušila: „Potrebujem Vašu pomoc! Neviem si rady s internetovými stránkami, textami a mám i dva e-booky. Prosím, prihovorte sa za mňa!“ „Dobre.“, súhlasil učiteľ.
Študenti za mnou kričia: „A aké sú to knihy?“ „Čarodejnícke!“, volám naspäť.
   Po príchode k autu vidím: Nejaká malá bytosť s krídlami je zatvorená v aute s malým chlapcom. Ten ju pritláča o sklo. Chce ju zabiť. Rázne ťukám na okienko. Chlapec otvorí okno a bytosť vyletí. Ostane sedieť na zemi. Zdá sa mi, že sa už nespamätá. Ale našťastie sa mýlim. Pookreje a zamáva mi z vďaky. Nejaký hlas povie: „Máva ti posledná stránka tvojej knihy. To je knihomoľ!“

Zanedlho po tomto sne som natrafila na kurz Stanislavy Stiborovej – Mrázkovej „Podnikání z pláže“. Prihlásila som sa doň a vďaka nemu vznikol tento blog. V kurze som našla presne to, čo som potrebovala, aby som sa pohla ďalej. Krok za krokom som si dokázala zhotoviť funkčné stránky.
Sen vám ukazuje, ako to vo vesmíre funguje. Ak máte dobrý zámer a vyšlete svoju prosbu o pomoc, nejakým spôsobom sa dostane na správnu adresu. Vytvoria sa okolnosti, ktoré vedú k splneniu vašej prosby. Nesmiete sa hneď vzdávať. Treba vytrvať určitý čas, než sa veci v zákulisí pripravia a usporiadajú.
    Knihomoľ – táto bytosť naozaj existuje v inej dimenzii. Pomáha vášnivým čitateľom, spisovateľom a milovníkom literatúry. Dúfam, že sa mi podarilo s ňou skontaktovať a pomôže mi s mojím projektom!

Sny súvisiace s kurzom pokračovali ďalej. Informovali ma o prekážkach a pokroku:

   Prechádzali sme sa s dcérkou Kristínkou po prastarej záhrade. Natrafili sme na krásnu historickú studňu. Vyzerala ako rozvetvená fontána. Otvorila som kohútik na jednej z vetiev. Tiekla odtiaľ zakalená voda. Ale ja som ju dychtivo pila. Akoby to bol rajský nektár. Niekto zahlásil: „Veľmi dlho z nej nikto nepil!“ Vedela som, že za chvíľu pôjde čistá voda.

    Studňa – zdroj pochádzajúci z toho božského v nás – našej duše. Preto môžeme zo studne čerpať neobmedzenú inšpiráciu, múdrosť a lásku. Je to veľká výhra dostať sa k tomuto zdroju v nás.
    Zakalená voda – sprvu sa musíme vyrovnať so svojimi strachmi a negatívnymi emóciami, aby sme vedeli zo zdroja čerpať čistú vodu.

Po zahájení kurzu som sa stretala so všetkými svojimi démonmi, ktorí bránili môjmu úspechu. Že k tomu príde ma upozornil sen:

    Cestovala som autobusom. Inštruktorka mi dávala čítať knihu. Vyznačila stránky, kde sa písalo o spisovateľke, ktorej knihy čítalo tisíce čitateľov.
Potom mi kázala pozrieť sa do kúta, kde boli uložené staré knihy z detstva.
Toto poukazuje na môj veľký sen a na veci, ktoré mi v ňom prekážajú.
    Kniha – ukazuje, čím sa práve v živote zapodievame.
    Staré knihy z detstva – návyky a myšlienkové vzorce z detstva, ktoré nám už neslúžia. Musíme si ich znova prezrieť a zmeniť.
   Autobus, ísť v ňom – kratšia životná cesta s nejakým druhom ľudí, myšlienok a projektov.

V ďalšom sne už išlo do tuhého:

    V autobuse so mnou cestovalo veľa ľudí. Zrazu prišla záplava z mora. Hrôza! Prosila som boha o pomoc. Niektorí sa utopili. Tí, čo sa zachránili, boli nasmerovaní do nových ubytovní vo veľkej budove. Obsadzovali poschodia podľa farieb. Išla som tam, kde boli umiestnení modrí. Než som sa stihla spamätať, obsadili mi pred nosom všetky izby.
   Zmätená som blúdila budovou a mala som pocit, že nikam nepatrím a nie je pre mňa miesto. Vtom som zazrela moju dcéru vo vedľajšej budove. Potešila som sa a išla za ňou.
    Záplava z mora – psychický nápor na začiatku kurzu. Tí, ktorí sa neprispôsobia požiadavkám, neuspejú. Utopia sa.
Ostatní, ktorí sa zachránia, hľadajú svoje miesto, svoju parketu k činnosti. Mne sa vynorili staré zranenia a pocity z detstva. Že nie som dosť dobrá a nikde so mnou nepočítajú. Často som hrala rolu outsidra. Všetko sa mi vrátilo, aby som to spracovala. Nejako mi v tom pomôže moja dcéra.

Potom sa vynorili vo sne všetky možné strachy a bloky, ktoré som mala:

    Pod šírym nebom sa konal koncert mojej srdcovky – skupiny Jelen. Očakávala som, že budem mať výhodnú pozíciu a dobre uvidím na účinkujúcich.
   Začali hrať. Vedľa mňa si zasadla robustná staršia pani a začala ma utláčať. Bolo mi nepríjemne, tak som sa stiahla ďalej dozadu.
Tam zasa na mňa útočil mladík s palicou. Nastal konflikt. Objavil sa jeho otec, tak som zasa ustúpila.
Bola som zrazu úplne vzadu. Areál sa zaplnil. Toľko ľudí som nečakala. „Čo ďalej? Zvládnem to vôbec?“, kládla som si otázky.
Moja práca so snami a obrazmi je moja srdcová záležitosť. Milujem to. Preto prirovnanie k obľúbenej skupine.
Keď som sa rozhodla zdieľať svoje prvé úlohy v kurze medzi „spolužiakmi“, nedostala som ani jeden like. Myslela som, že o moju prácu nikto nestojí a nikto nemá o ňu záujem. Bola som frustrovaná a „vybalili“ sa mi podobné pocity z detstva. Doma ma sebavedomiu nenaučili.
Tak som stála pred úlohou vzdať sa zúfalej potreby prijatia a uznania a ďalej si veriť aj bez toho.
Ďalej vedieť prijať zdravú konkurenciu, agresivitu a nemať paniku, že sa moja práca a schopnosti stratia v obrovskom dave a nikto si ich nevšimne. Poviem vám, bol to „zaberák“!

Konečne sa mi toto všetko podarilo trochu prekonať a začala som mať radosť z tvorby blogu:

    Nachádzala som sa vo virtuálnom svete. Niekto odhrnul šedivú pokrývku zeme. Pod tým bola zelená virtuálna tráva a kvety, zatlačené do zeme. Ako som ich pozorovala, pred očami mi prudko vstávali zo zeme a rozkvitali! Bola to krása!
„Fíha!“, začudovala som sa. Potom začali zvrchu na mňa padať kulisy rôzneho tvaru. Neboli nebezpečné. Takmer nič nevážili. Mala som ich spracovať.
    Virtuálny svet – blog a webové stránky.
Konečne nastala nejaká zmena k lepšiemu. Tešili ma výsledky mojej práce. Tvorba stránok ma zaujala. Skoro ako hra.
    Kvetiny – rozkvet, rozvoj nejakého diela, osobnosti.
    Zelená tráva – rast, rozmach.
    Kulisy – prostriedky k tvorbe, úlohy.
A ešte niečo, čo mi urobilo radosť: Získala som veľa nových priateľov na facebooku! Ďakujem.
Ak ste sa dočítali až sem, tak si môžem gratulovať. Niečím som vás zaujala! Budem sa tešiť na vás i v budúcom príspevku.